Farnosť Dolný Hričov

Milosrdný Bože, nedopusť, aby nám starosti o pozemské veci prekážali ísť v ústrety tvojmu Synovi.

Historický pôvod ruženca spadá do stredoveku, do čias, keď žalmy predstavovali hlavný východiskový bod modlitby. Avšak biblické žalmy boli súčasne v tom čase neprekonateľnou prekážkou pre všetkých, ktorí nevedeli čítať, a bola ich väčšina. Hľadal sa teda vhodný žaltár primeraný týmto ľuďom. Našiel sa v mariánskej modlitbe, ku ktorej sa pridávali tajomstvá zo života Ježiša Krista zoradené jedno za druhým, ako zrnká retiazky.

Modlitba ruženca je meditačná niť. Jej rytmické opakovanie ukolíše dušu, prenáša na ňu pokoj, kým sústredenie na slová, najmä na Máriinu postavu a na obrazy Krista, ktoré sa postupne otvárajú pred našimi očami, zbavujú dušu starostí a umožňujú jej pozdvihnúť pohľad k Bohu. Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Tento rovnaký rytmus nás ukolíše a upokojí. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša. Nejde iba o prázdne slová, pretože prinášajú našim očiam a našej duši veľké obrazy a videnia, predovšetkým postavu Márie a cez ňu aj postavu Krista.
Tí, čo sa kedysi ruženec modlievali, obvykle celý deň tvrdo pracovali a po práci neboli schopní konať veľké intelektuálne modlitbové úkony. Potrebovali modlitbu, ktorá by im vrátila pokoj, aj ich trochu rozptýlila, zbavila ich starostí a poskytla útechu a posilu.Skúsenosť s opakovaným rytmom zborovej modlitby musí priam unášať a napĺňať dušu. Túto starodávnu skúsenosť kresťanstvo úplne prijalo, nie div, že sa modlitba ruženca stala takou populárnou pre každého, pre vzdelancov a pre jednoduchých ľudí.

Aj sv. Ján Pavol II. priznáva, že modlitba ruženca bola pre neho vždy veľkou posilou a neustále vyzýval aj svoje „ovečky“, aby sa modlili túto krásnu modlitbu. Hovorí: „Táto modlitba mala dôležité miesto v mojom duchovnom živote už od mladosti. Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti, aj vo chvíľach skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som našiel posilu. Aj po svojom zvolení na Petrov stolec som priznal: Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba.“ (Rosarium Virginis Mariae, čl. 2.).

To je výzva aj pre nás, aby sme si vážili s modlitbou posvätného ruženca. Táto modlitba je posilou je pre každého človeka osobne, ako aj pre celé spoločenstvo - či rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti, či farnosť, či celú Cirkev. Treba len chcieť. A práve ruženec bol po stáročia posilou rodín. Cez neho dokázali rodiny prežiť aj tie najväčšie krízy či trápenia. Je priam nutnosťou dnešnej doby, ktorá sa zmieta v krízach rodín, aby sme nanovo začali prosiť Krista cez jeho matku Máriu. Znova nás k tomu pobáda aj sv. Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae: „Ruženec ako modlitba za pokoj je zároveň MODLITBOU RODINY A ZA RODINU. V istom období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak určite zbližovala. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme modlitby ruženca.”


M. Hospodár/internet